Okolie Sielnice...

Sielnica leží v severozápadnej časti Zvolenskej kotliny v doline Sielnického potoka. Malebnosť jej dodávajú východné výbežky Kremnických vrchov. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozmedzí 299-1026 m.n.m.. Lesný porast tvoria jedľa, dub a buk. Nad obcou na vrchu Žiar sa nachádza zvláštna archeologická lokalita "Sklenný zámok", ktorá sa pre svoju originalitu dostala do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok.

 V dávnych časoch patrila Sielnica k zvolenskému hradnému panstvu. V listinách z r. 1250 sa uvádza ako "Zelnitz", r. 1280 ako "Sielnicza". Pôvodne bola osadou so slobodným obyvateľstvom. Jej obyvateľmi boli želiari, ktorí pálili drevené uhlie pre zvolenské panstvo. V r. 1288 kráľ Ladislav daroval Sielnicu Kláštoru Panny Márie v Znieve v Turci. V roku 1397 bol v obci postavený kostol v gotickom slohu, ktorý v čase tureckých vpádov obohnali múrmi so strieľňami. Sielničania sa pred Turkami ani tak neubránili a dostali sa do poplatnosti. Za protihabsburského povstania F. Rákocziho v r. 1720 bola obec vypálená. Podľa údajov z r. 1657 v obci bývalo 250 obyvateľov zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom, povozníctvom, prácou v lesoch a hrnčiarstvom. Miestnu školu navštevovalo 16 detí. Obyvatelia platili dane Turkom. Jozef II. za svojej vlády daroval Sielnicu banskobystrickej kapitule. Majetok spravoval kapitulský správca, ktorý býval v novopostavenom kaštieli. V tých časoch mnoho dedinčanov žilo v biede a ušlo zo svojich hospodárstiev. Obec sa aj tak rozrastala. V r. 1828 tu bolo 61 domov a žilo v nich 485 obyvateľov, v r. 1890 štatistiky uvádzajú 839 obyvateľov. Koncom 19. storočia v súvislosti s činnosťou továrne Union vo Zvolene v chotári obce pokusne ťažili uhlie. V r. 1820 Kapitula v Banskej Bystrici predala polia a pastviny urbáru za 21 tisíc zlatých. V r. 1912 predala Kapitula výhodne posledné polia a hory, za čo urbár postavil kaplnku. Začiatkom 20. storočia okrem poľnohospodárstva viacerí obyvatelia obce pracovali v továrni na plech Union vo Zvolene. Po vzniku ČSR nezamestnanosť aj tu dosahovala značné rozmery a viac ako 20 obyvateľov sa vysťahovalo do USA, Kanady a štátov Južnej Ameriky. Z tragických udalostí treba spomenúť epidémiu cholery v r. 1853, kedy v krátkom čase zomrelo 36 ľudí. V r. 1890 vyčíňal v obci veľký požiar. V rokoch 2. svetovej vojny ilegálna činnosť obyvateľstva bola napojená na ilegálnu skupinu v Hájnikoch (Sliači). Počas SNP tu bola umiestnená jednotka veliteľa Vološina z brigády kpt. Jegorova. Obyvatelia pomáhali aj pri prácach na letisku Tri duby na Sliači. Po r. 1945 obec zmenila svoj vzhľad. V obci vznikla rozsiahla chatová základňa. Boli vystavané nové domy, zregulovaný potok, vyasfaltovaná cesta a chodníky a postavený kultúrny dom. V r. 1952 bolo v obci založené JRD. Okrem toho sa obyvatelia zamestnávali aj v závodoch v Sliači, Zvolene a Banskej Bystrici.